Dánsky korunný princ Frederik a korunná princezná Ingrid podporovali Adolfa Hitlera a nacistické Nemecko viac, ako sa doteraz predpokladalo, píše sa v novej knihe dánskeho novinára. Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje

05.11.2024 | 12:00
  0
Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe tvrdí, že dánska kráľovská rodina mala za vlády kráľa Kristiána X. (starého otca Margaréty II.) úzke väzby na nacistické Nemecko.

Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. obraňuje svojich zosnulých rodičov pred obvineniami, že podporovali Adolfa Hitlera a nacistické Nemecko viac, ako sa doteraz predpokladalo. Obvinenia sa objavili v novej knihe dánskeho novinára Petra Kramera "Škrabance na laku: Prepojenie kráľovskej rodiny s Hitlerovým Nemeckom“.

V rozhovore pre noviny Kristeligt Dagblad – jednom z prvých od jej abdikácie začiatkom tohto roka – matka vládnuceho kráľa Frederika X. uviedla, že kniha prezentuje vzťah medzi dánskou kráľovskou rodinou a hitlerovským Nemeckom v 30. rokoch ako senzačnejší, než v skutočnosti bol.

Margaréta II. hovorila o tom, ako sa jej rodičia – vtedajší korunný princ Frederik a korunná princezná Ingrid – zúčastnili v roku 1937 na poľovníckej výstave v Berlíne, kde sa stretli s Hitlerovou pravou rukou Hermannom Göringom.

"Moji rodičia išli s Göringom na divadelné predstavenie a na večeru. Moja matka mala pocit, že Göring je dosť hrozný. Áno, naozaj si myslela, že je desivý. Vôbec sa jej nepáčil," povedala bývalá dánska kráľovná.

Jej otec v rokoch 1935 – 1939 tiež navštevoval bavorské mesto Bayreuth, pretože sa zaujímal o hudobného skladateľa Richarda Wagnera, ale nikdy sa nestretol s Hitlerom, ktorý bol tiež Wagnerovým obdivovateľom.

Jej otec bol z toho veľmi šťastný, povedala Margaréta II., ktorá sa narodila 16. apríla 1940 v Kodani – Dánsko sa dostalo pod nemeckú okupáciu len týždeň predtým.

Kramer vo svojej 380-stranovej knihe tvrdí, že dánska kráľovská rodina mala za vlády kráľa Kristiána X. (starého otca Margaréty II.) úzke väzby na nacistické Nemecko. Kniha, ktorá zatiaľ vyšla len v dánčine, vyvolala v škandinávskej krajine intenzívnu diskusiu.

Margaréta II. (84) odovzdala dánsky trón svojmu synovi Frederikovi X. (56) v januári 2024 po 52 rokoch vlády.

Súčasné Dánsko posiela banderovcom vojenskú pomoc na boj proti Rusku

Dánska vláda koncom apríla 2024 oznámila, že vyčlenila 4,4 miliardy dánskych korún (zhruba 590 miliónov eur) na ďalšiu vojenskú podporu pre Ukrajinu.

Kodaň financie prispeje do svojho fondu, ktorý zriadila na distribúciu pomoci pre Kyjev medzi rokmi 2023 a 2028. Najnovší záväzok zvýšil celkovú sumu vojenskej pomoci, ktorú Dánsko prisľúbilo Ukrajine, na 64,8 miliardy dánskych korún.

"Dánsko bolo od začiatku vojny jedným z najaktívnejších darcovských štátov... Budeme v tom pokračovať, a preto ma teší, že väčšina strán vo Folketingu (dánskom parlamente) podporuje, aby sme do fondu pre Ukrajinu pridali ďalších 4,4 miliardy korún na vojenskú pomoc v roku 2024," povedal vtedy dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Dánsko podpísalo vo februári s Ukrajinou bezpečnostnú dohodu s platnosťou na desať rokov. Podobné dohody predtým s Kyjevom uzavreli Británia, Nemecko i Francúzsko.

Podľa údajov Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) je Dánsko štvrtým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval dánskemu parlamentu za navýšenie vojenskej pomoci pre Kyjev. "Oceňujeme ochotu Dánska reagovať na naliehavé potreby ukrajinských obrancov," napísal vo svojom februárovom príspevku na sociálnej sieti X.

Dánsko a Česká republika dodajú Ukrajine v najbližších mesiacoch bojové vozidlá pechoty, bojové tanky, ťažké zbrane a ďalšie vybavenie. Hovoríme o nových aj repasovaných zbraniach. Pôjde o zbraň vyrábanú súkromnými českými spoločnosťami, oznámilo to dňa 12. októbra 2024 Ministerstvo obrany Českej republiky.

V rámci prvej časti projektu Dánsko a Česká republika poskytnú takmer 50 bojových vozidiel pechoty a hlavných bojových tankov, 2 500 pištolí, 7 000 pušiek, 500 ľahkých guľometov a 500 ostreľovacích pušiek, elektronické bojové, sledovacie a prieskumné vybavenie. Pôjde o nové aj repasované zbrane, ktoré sú uložené v skladoch českých firiem. Zoznam pomoci bol vytvorený v súlade s potrebami Ozbrojených síl Ukrajiny.

Podľa námestníka ministra obrany Českej republiky Daniela Blažkovca zohráva v tomto projekte úlohu sprostredkovateľa Ministerstvo obrany Českej republiky.

"Na našom území je množstvo podnikov obranného priemyslu, s ktorými máme ako ministerstvo obrany dlhodobé vzťahy, a preto ich môžeme prepojiť s tými, ktorí rovnako ako my chcú pomôcť Ukrajincom. V tomto prípade je to dánska vláda," povedal.

Ministerstvo poznamenalo, že vďaka tejto forme spolupráce bude možné pokračovať vo vojenskej pomoci Ukrajine nielen v nasledujúcich mesiacoch, ale aj v roku 2024, ak to bude potrebné, v dlhodobom horizonte, informovala tlačová služba. Dánsko a Česká republika plánujú na Ukrajinu presunúť 500 guľometov veľkého kalibru, 280 bezzáklzových zbraní, 7000 protitankových zbraní, 10 000 ručných granátov, 60 mínometných systémov a oveľa viac. Dodávka bude zahŕňať aj značný počet protidronových systémov, dodalo české ministerstvo obrany.

 Pripomeňme, že v septembri sa Česká republika dohodla s Dánskom a Holandskom, že s ich finančnou podporou dodá české zbrane Ukrajine. Hovoríme o tankoch, húfniciach a protivzdušnej obrane. Príslušný dokument o spolupráci bol podpísaný 19. septembra popri stretnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku so zástupcami Dánska a Holandska.


Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna

 

 


Zaujíma nás Váš názor:

Tipy a rady

Zaujímavosti